India. V súvislosti s touto krajinou mi napadnú pikantné jedlá, Bollywood a známa “bodka” uprostred čela. Nie je však iba o tom. Túto mystickú krajinu mnohí z nás poznajú len z filmov a kníh. Menší náhľad do skutočného sveta, o rozdieloch, veľkej indickej svadbe a postavení “bielej” ženy žijúcej práve tu nám priblíži Lucia Giri, 27 ročná profesionálna tanečníčka, choreografka a inštruktorka, s viac ako 10 ročnými skúsenosťami v obore, kvalifikovaná lektorka jogy a brušného tanca, ktorá vedie centrum Ona women centre v Pune (India) a zároveň čerstvá mamička.
Brušným tancom sa venuješ už niekoľko rokov. Ako si sa k tomu dostala?
Začala som sa brušnému tancu aktívne v Prešove venovať v pätnástich a nasledujúce roky som strávila štúdiom orientálneho tanca na festivaloch a kongresoch v rôznych krajinách s celosvetovo známymi a úspešnými tanečnicami. Z hobby sa nebadane stal môj životný štýl.
Nejaký ten rok už žiješ v Indii. Prečo práve India?
Do Indie som odišla ako tanečnica na kontrakt s indickou agentúrou. Indiu som si nevybrala zámerne. Skôr India si vybrala mňa. Dostala som ponuku a odporúčanie od inej tanečnice, agentúra sa so mnou spojila a o nejaký čas som bola v Indii. Momentálne sú to už 4 roky a ostávam tam navždy.
Aké bolo tvoje postavenie ako cudzinky? Cítila si rozdielne správanie k tebe oproti iným ženám?
Samozrejme. 🙂 Ešte stále sa ľudia správajú inak a vždy budú. My “bieli” si užívame veľkej pozornosti v dobrom, ale aj zlom. Žena sa neprejde po ulici bez toho aby sa nenaučila úplne ignorovať pohľady (mužov aj žien). Trvalo mi dlho naučiť sa to a teraz mi to ostalo - veľakrát si nevšimnem známych na uliciach na SK. 🙂 Taktiež to má určité výhody. Ľudia vás obsluhujú skôr (nakoľko si myslia, že ako biely máte milióny vo vreckách). Máte rešpekt. Vaše slovo je viac ako slovo indickej ženy či muža. A ak sa dostanete do problému, hneď je okolo vás stovka ľudí aby vám pomohla (aspoň na niečo je to obzeranie na uliciach dobre. 🙂
Ako ste sa s spoznali s manželom?
Spoznali sme sa cez spoločného kamaráta, ktorý mi u neho v hoteli zarezervoval byt.
Bola to láska na prvý pohľad? 😉
Nie. 🙂 Poznali sme sa dlhšie a boli sme len známi čo si pozdravili. Ja som mala priateľa v Anglicku, on priateľku v Nemecku. Až po čase sme sa zblížili ako kamaráti a prišli na to, že už nemáme nikoho. Až postupne a cez dosť veľké problémy, ktoré začala kuť jeho bývalka sme sa dali dokopy. Oficiálne sme to na verejnosti priznali asi po 3 mesiacoch. 😀
Ešte zaujímavosť: v Indii sú manželstvá väčšinou plánované a teda niečo ako naše požiadanie o ruku s diamantovým prsteňom tam neexistuje. Jay však vedel, že to tak chcem a pripravoval sa na požiadanie o ruku -videa na youtube, články atď. 😀 Bohužiaľ jeho mamka to pokazila a normálne mi povedala, že Jay ide so mnou na Slovensko, aby ma požiadal o ruku a rozprávala sa so mnou úplne normálne o našej svadbe (ja v nemom úžase, že čo sa deje som ani nemala síl reagovať). Svokra mi tak zničila moje vysnívané požiadanie o ruku a takmer sme sa rozišli. Kým sme sa dostali na Slovensko, ja som zabudla a nakoniec ma po niekoľkých pokusoch (kedy sa Jay nakoniec zľakol) požiadal o ruku pred celou rodinou na rodinnej oslave. 😀
Čo kultúrne rozdiely?
Nemyslím si, že sa dá hovoriť o rozdieloch. To je úplne iná kultúra. Neexistujú iba rozdiely.
Predstavte si, že vystúpite z lietadla a zrazu ste sa opäť narodili a učíte sa žít od úplného začiatku. Učíte sa jesť, piť, prechádzať cez cestu, rozumieť ľuďom a ich odlišnej mentalite. Proste mate šancu naučiť sa všetko odznovu, s úplným uvedomením a 300% opačne. V Indii získate nadhľad a vedomosti. India je krajina splnených želaní, v Indii sa možete stať kým chcete a kedy chcete. Naučíte sa využívať vedomosti, využívať všetko čo vás obklopuje, skonzumovať všetko od semiačka po šupky z plodu. V Indii neplytváte ničím.
Ako Ťa prijala jeho rodina?
Skvele. Našťastie nepatria k zarytým hinduistom a sú otvorení európskemu mysleniu. Manžel veľa cestoval po svete ako model a odzrkadlilo sa to aj na rodine. 🙂 Aj keď som sa nedávno dozvedela, že otec nebol práve nadšený…:D Dnes už je.
A čo na to Tvoja rodina?
Zo začiatku bolo všetko v poriadku, až po tom ako sme sa zasnúbili a naši si uvedomili, že už sa nevrátim, nastal smútok a neprijatie. Dnes už sú všetci spokojní a šťastní. 🙂
Čo si najviac ceníš na tvojom mužovi?
Jeho starostlivosť. Nikdy v živote som nestretla muža čo by sa tak staral. Nie len o mňa, o svoju rodinu ale teraz už aj o moju. Splní mi čokoľvek čo mi vidí na očiach. Je úprimne šťastný keď som šťastná ja. Cením si, že chápe, že láska je potrebná z oboch strán a dáva mi to patrične najavo (niekedy aj viac ako ja jemu). 🙂 Je tu vždy pre mňa, stojí za mnou a je ochotný odisť od rodiny kvôli mne..a to je v Indii veľká vec.
Ako sa líši indická svadba od tej slovenskej?
Určíte v pocte ľudí, trblietkach, ohňostrojoch, pompéznosti, počte dní, šatách a vlastne úplne vo všetkom. Na svadbe sme mali 6000 ľudí, trvala iba 4 dni (normálne to je aj týždeň),zahŕňala mehendi (maľovanie rúk a nôh henou) party, kokteil party, opäť nejakú predsvadobnú party, svadobný ceremoniál, večernú recepciu a predchádzali jej zásnuby, ktoré pripomínali našu veľkú slovenskú svadbu. 😀 Oblečené som mala červené svadobné saree, ale aj klasické biele šaty, ktoré som si doviezla zo Slovenska. Prezliekala som sa 5x počas 1 dna a počas zásnub 2x. 🙂 Ceremoniál sme mali na pódiu a sedeli sme okolo ohňa. Na večernej recepcii sme si to povinne odstali na pódiu a usmievali sa na fotky so všetkými svadobčanmi - čo som po dvoch hodinách vzdala a odišla zo svadby. Po čaše som sa opäť musela vrátiť a odfotiť sa s kráľom, ktorý nám prišiel zablahoželať. Večerom nás sprevádzala kapela, ktorá mala svoje pódium. Jedlo je vždy vo forme švédskych stolov, žiadna torta, bozkávanie. Na indickej svadbe sa neunáša nevesta, ale ženy zo strany nevesty musia ukradnúť ženíchovu topánku a ten ju dostane po vyplatení “výkupného”. A aby toho nebolo malo, mali sme aj úradnú svadbu, na ktorú sme čakali mesiac.
Na svadbu vám prišiel zablahoželať kráľ? Aký kráľ?
Kráľ Maharashtri - štátu kde žijeme. Poznáme sa z čias kedy som sa zdržiavala na party a rôznych eventoch viac ako doma a je to Jayov známy. 😀
Mali ste aj niečo zo slovenských tradícii?
Mojou podmienkou bol novomanželský bozk na pódiu po ceremónii. Ľudia to videli prvý a posledný krát, guru, ktorý nás oddával, nevedel čo hovoriť a kam počas bozku pozerať. 😀
A čo deti? Plánovali ste prírastok?
Plánovali. Manžel už o tom rozprával dlhšie a nevedel sa dočkať svadby. 😀
Kde si rodila?
V Hainburgu v Rakúsku.
Čo ťa viedlo k tomu, ísť rodiť až do Rakúska? Prečo práve tam?
V Indii som povodne rodiť nechcela (aj keď teraz vidím, že sú oveľa lepšie možnosti v Indii ako na Slovensku). Na Slovensko som prišla najmä kvôli potrebe čerstvého vzduchu, túžbe prejsť sa bosá po tráve a schladiť sa po letných horúčavách v Indii. Bohužiaľ som prišla do horúčav a v Indii sa začali monzúny. 😀 Povodne som chcela rodiť doma, no bývam u mamky a jej podporu som v tomto necítila a rozhodla som sa pre Hainburg. Pripravila som si pôrodný plán a čakali sme na bábätko. 🙂 Do Hainburgu určite preto, že podporujú prirodzený pôrod, bonding, kontakt koza na kožu, ambulantný pôrod.
Ako si sa pripravovala na pôrod?
Pripravovala som sa od začiatku tehotenstva. Teraz už aj sama môžem byt pôrodnou asistentkou. 😀 Preštudovaných mam najmenej 20 kníh s tematikou ayurveda a tehotenstvo, meditácie a tehotenstvo, spiritualita.
Pripravovala som sa meditáciami, komunikáciou s bábätkom cez meditáciu a kresbu, jogou, hypnopôrodnými technikami, pranayamou, ayurvedou. Mam svoju ayurvedickú lekárku, ktorá ma pripravovala a malý sa skutočne narodil silný, 100% zdravý, bez akýchkoľvek komplikácií.
Ako je to s brušným tancom počas tehotenstva?
Brušné tance sú skvele počas tehotenstva. Pripravujú pôrodné cesty, posilňujú maternicu, brušné svaly. Za najväčší prínos však považujem, že sa žena naučí ovládať svoje telo. Brušný tanec učí používať aj tie najmenšie svaly, čo dodáva žene istotu, že všetko zvládne vlastnými silami.
A čo lekárska starostlivosť počas gravidity?
Moja? V Indii som mala ayurvedickú lekárku, ktorá sa o mňa starala. Naše stretnutia trvali aj 2-3 hodiny, prevádzala ma jogovými cvikmi, komunikáciou s bábätkom, odporúčaniami jedálnička, kontrolovala váhu, tlak, pravidelnosť stolice. 🙂 Žiadne testy či iné “nevyhnutnosti”. Mala som aj alopatickú lekárku, ktorá robila sem tam sono. Úroveň starostlivosti je v Indii vyššia, prístroje sú kvalitnejšie, lekári milší a hlavne, počúvajú vás a rešpektujú! To je moja skúsenosť.
Aké bolo tvoje tehotenstvo?
Pokojné, preležané, premeditované. 🙂 Bohužiaľ ma moja prvá doktorka vystrašila skráteným krčkom, serklazou a predčasným pôrodom. Odišla som od nej a našla si lepšiu. 🙂 Našťastie som mala možnosť prebrať tento problém so slovenskou poradkyňou, ktorá mi veľmi pomohla v rozhodnutí neoperovať. Ale odvtedy som poctivo ležala, nechala sa hýčkať, jedla v posteli. 😀 Aj keď ľutujem, že som sa nechala vystrašiť a preležala väčšinu tehotenstva aspoň som si užila pozornosti a nakoniec porodila presne podľa dohody s bábätkom. 😛
Zaujímavosť: v Indii vám nepovedia pohlavie dieťaťa. Je to trestný čin, za ktorý ide lekár aj rodina do väzenia. Prečo? Stále ešte prevažuje názor, že chlapci sú “vhodnejší” a tak sú dievčatka v brušku vraždené. Dnes už to snáď u vzdelaných ľudí tak nie je.
Číže my sme pohlavie oficiálne nevedeli, aj keď pri komunikácii bábätkom som to videla. 🙂
Ako sa cítiš ako čerstvá mamička?
Krásne. 🙂 Som na seba pyšná, že som sa dokázala 9 mesiacov krásne pripravovať a malý je silný chlap a rastie ako z vody. 🙂
Neuvedomujem si zatiaľ žiadnu extra veľkú zmenu, beriem to ako úplne normálnu vec..aj keď sa pristihnem, že si obzerám bruško v zrkadle a chyba mi 🙂
Sú v Indii zaužívané nejaké rituály na privítanie dieťaťa do sveta?
Áno sú. My sme mali svoj prvý v nemocnici. Med zamiešaný 24karatovym zlatom je dieťaťu na prste podaný po narodení. Piaty deň po narodení prichádza bohyňa Laxmi, ktorá píše osud dieťatku. Dvanásty deň je veľká Puja, ktorú vedie Guru - na privítanie dieťaťa a jeho blahobyt. Aj keď nie sme v Indii, Puja na jeho počesť bola robená a boli tam všetci okrem nás. 😀 Ešte nás čakajú nejaké Puje, o ktorých, ale zatiaľ nemám informácie.
V Európe je bežná separácia detí od rodičov už od narodenia. Ako to je tam?
K tomuto sa neviem vyjadriť. Ale na uliciach vidím, že mamičky deti nosia na rukách vkuse. Ak uvidíte kočiar tak iba pre to, že mamička je zo zahraničia. Deti so sebou berú všade, reštaurácie, kina, oslavy… A spia spoločne. Ako je to však v nemocnici, to neviem. Veľa “moderných” žien však lrefeeuje cisársky rez, nie vedené k tomu, že dokážu porodiť samé. Počas tehotenstva nevychádzaj z domu, necvičia, nechodia…
Ako je to v Indii s kojením?
Kojí sa všade a hocikedy. 🙂 Ženy sa zakryjú šatkou a je to. Reklamu na umele mlieko som ešte nikdy nevidela. Kojenie sa nerieši ako otázka. Kojenie proste existuje a nerieši sa to. Podporujú kojenie ayurvedickými prostriedkami.
Koľko detí plánujete?
Tak zatiaľ 3. 🙂
Viem, že synčeka nosíš v šatke. Prečo si sa pre to rozhodla?
No ja som sa vlastne ani nerozhodovala. Prišlo mi to automatické, prirodzené. Neštudovala som nič o nosení, jednoducho kočiar mi ani neprišiel na um.
Aké v tom vidíš klady a zápory?
Klady: Malý je spokojný, neplačká, popozerá si okolie. Ja si tak môžem spokojne robiť čo potrebujem, môžem isť kam potrebujem. V Indii si neviem predstaviť presuny s kočiarom nakoľko cestujem rikšou. 😀 Aj keď v Indii je všetko možné a stavím sa, že šofér by tam ten kočiar napcha.l 😀
Zápory: Že sa z toho stáva závislosť? 🙂
Keďže si profesionálna tanečníčka, čo si myslíš o pohybe - tanci a cvičení s bábätkom uviazaným v šatke / nosiči?
Úžasné! Sama som si zatiaľ len doma skúšala a malý spal ako dudok. Už plánujem hodiny brušného tanca s bábätkom.
Ako ťa zmenil život v tejto krajine?
Od základov. Som silná, samostatná, sebavedomá žena, ktorá vie čo chce a nenechá si rozkazovať či do ničoho hovoriť. 🙂 Otvorili sa mi nove cesty. Získala som mnoho vedomosti a keďže sa venujem joge, ayurvede, aura some, masážam a meditáciám skutočne viem čo chcem a nenechám s nikým zmiasť. Naučila som sa zjednávať na Slovensku a verte, že som zľavy všade dostala. 😀
Dospela som. Z party slečny sa stala v Indii žena.
- Zdieľať článok na Facebooku
