Pred časom sme sa venovali téme vzdoru u detičiek, ktorému sa musia postaviť všetci rodičia bez akéhokoľvek ohľadu. U niektorých detičiek trvá obdobie dlho a je vážne, u niektorých si to rodičia ledva všimnú…
Teraz si skúsime priblížiť konkrétnejšie dôvody detského obdobia vzdoru a s čím tieto dôvody súvisia. Nebudeme používať žiadne tabuľky, ani poučky, skúsime sa na tento problém pozrieť priamo podľa konkrétnych prípadov a pováh, či charakterov detičiek. Rodičom aj detičkám to možno pomôže nielen pochopiť vzájomne jednu aj druhú stranu, ale aj bojovať s tým.
Úzkostlivé dieťa: Strach zo samostatnosti
Ak sa vcítime do kože a cítenia malého dieťaťa, objav samostatnosti je veľký a dôležitý míľnik v jeho krátkom živote. Strach a neistota nie sú ničím prekvapivým…
Každé dieťatko prichádza k uvedomeniu si vlastnej dávky samostatnosti, určitom druhu nezávislosti od rodiča ( samo ide na záchod, samo si umyje zúbky, samo si dokáže uložiť pyžamko). Nie každé to však znáša úplne pokojne. Niektoré majú naďalej z tejto samostatnosti strach a obavu, či to, čo sa od nich žiada, urobia správne. Ono sa to nezdá, ale práve teraz by mal rodič najviac dohliadať na to, aby sa u jeho ratolesti nezačala vyvíjať malá sebaistota. Mal by ho povzbudzovať, podporovať, pokojne s ním komunikovať, vysvetľovať. Pochopiť, že ak dieťatko povie NIE, nie je to len tak. Aspoň z princípu nie vždy.
Neurotické dieťa: Tvrdohlavosť, neistota, nedôvera
V škôlkarskom období sa „rodí“ najviac neurotikov. Ide o detičky, ktoré potrebujú potrebu stability, poriadku, zmeny na ne doliehajú vážne ťažko. Poznala som prípady, keď chlapček pri akomkoľvek narušení denného rituálu urobil doslova cirkus. Odmietal papať, odmietal ísť na záchod, čím sa tvorili u neho zápchy. Všetko, čo robil dospelý, nebolo podľa neho správne, dobré, prospešné, mal vlastnú predstavu, systém, ten dodržiaval. Tu teda ale nastáva otázka, či u týchto detičiek nejde predovšetkým o nedôveru v dospelácky systém a či si za to dospelí nemôžu tak trošku samy…Ale v tomto prípade ide o extrémne prípady a aspekty…Preto je dôležité riadne dohliadnuť na to, či sa u vás doma netvorí jeden z týchto malých neurotikov a ak si všimnete prvé náznaky, nekývte nad tým rukou, navštívte odborníka. Uľahčíte celému procesu a je lepšie, keď si tým prejde v škôlke, pred školou, ako neskôr a malo by to trvať dlhšie…
Skúška dospelého
Niekedy nás naše deti len skúšajú. Či obstojíme. Ak poľavíme, zneistíme, zneistia a poľavia aj oni. A to sa s nami aj s nimi ponesie ešte veľmi dlho….
Detičky nie sú nerozumné tvory, netreba ich podceňovať. Všímajú si reakcie ľudí okolo, aj v širšom prostredí, teda ich NIE môže byť len akousi skúškou. Niektoré sú schopné to NIE zopakovať toľkokrát, že aj samotný rodič neskôr to Nie vezme ako svoje…Odporúčanie: Neustupujte! Ukážte svoju pevnú vôľu, nevyčítajte dieťatku nič, neosočujte ho, nehrešte. Ukážte mu, že ak niečo chcete, vyžadujete, stojíte si za tým. Ono samo pochopí, že to NIE sa nehovorí len tak. Že niečo znamená. A naučí sa pevnosti vôle, nielen rešpektovať ju, ale aj tvoriť
„Moje deťa odmieta všetko, čo od neho žiadam. Nepapá, nespí, neposlúcha.“
Možno si je len neisté. Samo sebou aj vami. Nevie ešte, čo chce. Odrazu sa mu otvára široké spektrum možností. Odrazu má schopnosť urobiť viac, než predtým. Zlepšila sa motorika, zlepšilo sa pociťovanie, vnímanie, nadobúda vedomosti, ktoré predtým nemalo. Chce skúšať samo všetko, čo mu napadne. Ak nespí, možno je to tým, že vidí, že mamička s ockom idú spať tiež neskôr. Nechce papať? Možno je lepšie nechať ho, nech si uvedomí, že nič okrem toho, čo má na tanieri, sa neponúka a vymýšľanie nič nezmôže. Nie preto, že ja som rodič, ale preto, že si musíme vytvoriť akýsi režim a systém, ktorý je prospešný aj pre mamičku a ocka, aj pre drobčeka. Ukážte mu, že to myslíte s ním dobre. Nerobí to, čo od neho žiadate? Možno len nevie, či je to správne a či to dáva zmysel. Skúste využiť taktiku vysvetľovania. Každé jeho Nie zmeňte na svoje Áno a podajte vlastný dôvod, prečo práve túto vec od neho žiadate. V tomto období povedať Ja som rodič a ty dieťa môže spôsobiť len problémy v budúcnosti. Veď sú to naše deti, nie roboty… 
Nechce si upratovať po sebe
Existuje množstvo hier a prostriedkov, ako mu túto aktivitu spríjemniť, zabaviť ho ňou. Dajte mu to na starosť ako niečo, čo ukáže jeho schopnosti a talent. Ukážte mu, že je rovnocenný člen domácnosti. Že sú to jeho hračky, ktoré si má upratať. Bez neho a jeho upratovania to nepôjde. Vy neviete, kde hračky boli, kam patria, či nebude tej a tej bábike smutno, ten macko zas robí ostatným ochrancu, ja s ním neviem rozprávať a podobne…Detská hra je to najlepšie, čo tu môžete využiť. Týka sa to aj situácie, keď ste na ihrisku. Keď si nebude chcieť upratať formičky, jednoducho ich nechajte tam a povedzte mu, že tam ostanú a vezme si ich nejaké iné dieťatko… Malo by to zabrať.
zdroj: Pixabay
- Zdieľať článok na Facebooku
