V posledných rokoch sa rapídne zvýšila navštevovanosť detí a ich rodičov u odborníkov – psychológov. Dôvodov je niekoľko. Zvýšené množstvo prípadov detičiek s poruchou osobnosti, poruchou správania, spomalenosť…
Mnohí rodičia idú vo veci prevencie, mnohí nejdú ani vtedy, keď sa u ich detičiek rapídne prejavuje jedna z porúch. Tak, ako jedna skupina rodičov berie návštevu psychológa za vymoženosť, tak to druhá skupina rodičov berie ako hanbu a poníženie. Ako to vlastne je?
Na čo tie poučky a grafy vlastne sú?
No predovšetkým nie na to, aby vaše dieťatko vymedzilo zo systému. Sú používané ako prevencia. Žiadne dieťatko nie je tabuľkový prípad. Nemôže byť. Nie je to prirodzené. Každé dievčatko, aj chlapček, sú individuálni. Teda svojskí. To však neznamená, že akákoľvek položka z grafu na ne nesedí. Nie je to ani na to, aby vaša ratolesť bola obmedzená. Slúži to na to, aby neskôr nevyšla úplne zo spoločenského systému a mala naďalej vlastný priestor na tvorbu svojej individuality…
Alebo príliš neskoro, alebo príliš skoro…
Poruchy osobností u detičiek školského veku nie sú v dnešnej dobe ničím výnimočným. Vplyv prostredia, stres, technika, strava, to všetko ovplyvňuje detskú pozornosť bez toho, aby si to rodičia uvedomovali. Ľahko sa môže stať, že práve to vaše je jednou z obetí tejto doby. Čo však robiť? Návšteva odborníka mu neublíži, no netreba to však ani preháňať a neviesť ho k nemu len z princípu. V každej škole je dostatok školských psychológov a poradcov, ktorí vedia vypovedať o tom, v akom stave dieťatko je a či tú pomoc vážne potrebuje.
Návšteva odborníka nie je hanba
Mnohí rodičia svoje dieťatko odmietajú priviesť k psychológovi práve kvôli tomu, že si myslia, že to ich ratolesť a v konečnom dôsledku aj ich samých poníži. Je to nezmysel. Môže mu to len pomôcť a rodičom zjednodušiť prístup k ich ratolesti. Rovnako tým prispejú k zlepšovaniu stavu dieťaťa a tým zjednodušia aj jeho pobyt v škole a medzi rovesníkmi.
“Učiteľ povedal o mojom dieťati, že má poruchu pozornosti. Ale doma sa učí dobre…”
Tak, ako sa šíri počet učiteľov, ktorí všade vidia problém, sa šíri aj počet rodičov, ktorý žiaden problém nevidia. Je dôležité urobiť kompromis. Pozhovárať sa s vyučujúcim, požiadať ho o radu, vysvetlenie, prečo nadobudol ten pocit. Je jasné, že vy, ako rodič, nemusíte ten problém vždy zaregistrovať. Treba si aj uvedomiť, že dieťa reaguje inak v spoločnosti rovesníkov a inak doma. Preto nerobte paniku, ani nedovoľte vyučujúcemu, aby vaše dieťa poslal k odborníkovi len tak. Komunikácia je jediné, čo tu pomôže. Vám, vyučujúcemu, aj dieťatku
Psychológ môže byť v konečnom dôsledku aj kamarát
Správny detský psychológ sa neriadi príliš tabuľkami, grafmi a poučkami. Samozrejme, že určité zásady, poučky ( dokonca aj tabuľky) a podmienky tu budú a aj sú, ale v konečnom dôsledku je psychológ na to, aby jednotlivé prípady od seba oddelil a dieťatku pomohol na základe jeho vlastného vymedzenia problému, nie podľa iných detí. Psychológ tu nie je na to, aby z vášho dieťatka urobil „blázna“. Je tu na to, aby podchytil odchýlku, vymedzil ju, spoznal dieťa a spolupracoval s ním na báze rovnocenného vzťahu. Preto, ak sa náhodou u vašej ratolesti objaví nejaká porucha, nebojte sa jej. Je lepšie pracovať s ňou od vzniku a predísť rozšíreniu, či neskôr prispieť k jej prerušeniu, či ustáleniu. Hlavne sa neriaďte okolím. Aj rodič sa však môže mýliť….
Neberte dieťa k odborníkovi len tak, pretože to povie niekto z okolia
Pokiaľ sa vám neozvali zo škôlky, školy či iného zariadenia, nenechajte sa presvedčiť o tom, že vaša ratolesť tú pomoc potrebuje. Možno má len iné správanie, svojské, čo nie je zlé. Ak neubližuje sebe, druhým, učenie mu v škole ide, kamarátov si tvorí, teda sa socializuje, buďte šťastní, spokojní a naďalej ho podporujte čo i len v každej a najmenšej individualite. Byť originálnym v dnešnej dobe nie je nič výnimočné 
Ak máte nejaké otázky, resp. dilemy, či práve vaše je tou „obeťou“ dnešnej doby, ako postupovať, píšte pokojne do komentov alebo na FB stránku.
zdroj: Pixabay
- Zdieľať článok na Facebooku
