Jednoduchá scéna. Mamička, malé dieťa okolo 2 rokov a príde na rad: “Ja chcem. Ja nechcem. Moje je to.” Následne hodenie sa o zem, vrieskanie, pišťanie, búchanie rúčkami do zeme. Scéna z hororu? Nie. Realita. Nejedna mamička si povie: “Toto je na infarkt.” Pohľady okoloidúcich, pokyvovanie hlavami okolostojacich… Vážne nepríjemné.
Skúsme sa na to pozrieť zblízka a poradiť si, ako sa „nescvoknúť“, zachovať si správny postoj a zároveň neponížiť dieťa… a rovno všetko naraz.
Pripravte sa. Môže aj nemusí to byť zlé
Každý človek si vo svojom vývine týmto obdobím prejde. Obdobie medzi 1. - 3. rokom života je dlhotrvajúcim obdobím pripomínajúcim sopku, ktorá môže, aj nemusí vybuchnúť a aj intenzita výbuchu je v každom prípade odlišná. Dieťatko sa v tomto období začína dozvedať mnohé nové veci, učí sa, čo neskôr podporuje jeho chuť a potrebu sebarealizovať sa, vykonávať mnohé veci samostatne, nezávisle od príkazu mamy a otca. Nie vždy je to však po vôli rodičom. Je logické, že detičkám trvajú mnohé veci pomalšie, sú nemotornejšie, nie vždy sa ich činnosť zhoduje s našimi predstavami a podobne. No to nás zároveň neoprávňuje im všetko zakazovať. Je jasné, že rešpekt si musíme zachovať. Ak poľavíme, neskôr sa nám to vráti mnohonásobne viac a na viaceré etapy. Preto je obdobie okolo 3 rokov najdôležitejšie pre vývin nielen drobca, ale aj vzťahu medzi ním a rodičom.
„Moje“, „Nie“, „Nechcem“, „Ja sám/sama“
Čarovné slovíčka, ktoré ohraničujú približne to, ako dieťatko vníma, reaguje, pociťuje, potrebuje podľa vlastného zváženia. Na nás je určiť mu hranice. Je to obdobie, kedy si všetko privlastňuje, kedy sa NIE stáva odpoveďou doslova na všetko, NECHCEM ako možnosť odporu voči rodičovským príkazom a zákazom a JA SÁM/SAMA ako preukázanie toho, že je už veľké a chce byť samostatné. Čo s tým? Základom je od začiatku sa predovšetkým zhodnúť s druhým rodičom na tom, ako sa bude postupovať, kde budú hranice. Ak mamička jedno povolí a druhé zakáže a otecko to urobí naopak, celé obdobie vzdoru bude pokračovať do obdobia nástupu do školy, prípadne aj dlhšie. Vaša ratolesť bude zmätená. Preto sa snažte s partnerom vždy dohodnúť, a hlavne trvať na tomto postupe. Nepoľaviť. Treba si uvedomiť aj ďalšiu vec. Tým, že obmedzíte vášmu drobčekovi priestor na vlastnú činnosť, môžete obmedziť aj jeho ďalší motorický či iný vývin. Hravo sa môže stať, že potlačením samostatnosti jeho závislosť na vás len predĺžite. Ak ide o slovíčko NIE, tu budete potrebovať veľkú dávku energie a trpezlivosti. Ono to dieťatko chce samo zistiť, kde má hranice. Bude vás skúšať. Ak napríklad budete od neho vyžadovať, aby si odložilo hračky, či upratalo formičky na pieskovisku, či sa oblieklo do pyžamka pred spaním, toto NIE je akoby náznakom toho, že nejde len o nesúhlas, ale o postoj. Neprechádzajte k vydieraniu, ani príkazom! Urobte najrozumnejšiu vec a jednoducho si trvajte na svojom a ak naďalej odmieta vykonať, čo od neho žiadate, skúste použiť fantáziu. Zahrajte sa s ním. A čo je najhlavnejšie, vždy ho povzbudzujte. Ono aj také jednoduché ako „ Veď ty si už veľký / veľká, ja sama to nezvládnem, pomôž mi prosím, ty to vieš lepšie“ vie vytvoriť zázraky.
Súkromný tip: Veľakrát som skúšala ja sama na drobcov, že ak nechceli ísť do pyžamka, vytvorila som s nimi súťaž, kto sa doň oblečie skôr, má na raňajky sľúbenú sladkosť po bežnom jedle. Kto nebude prvý, má ju až na obed. Alebo sme sa hrali na superhrdinov, ktorých pyžamká boli vlastne kostýmy. Pri situácii, že odmietli papať alebo upratať, som sa znovu zahrala, tentoraz na tajných špiónov. Pri upratovaní bolo treba rýchlo všetky hračky uložiť na miesto, aby neostali po nás stopy, pri papaní šlo o tajnú energiu. Jednoducho, v trpezlivosti a fantázii je zaručený úspech. 
Aj dieťa vašich susedov a priateľov si tým prešlo
Ak niekto tvrdí opak, klame. Je to obdobie, ktoré „postihne“ všetkých. Je však dôležité, aby ste z nárokov a požiadaviek neustúpili, nepoľavili. To však neznamená, že treba rozšíriť rozkazy. Ešte raz. Neprikazujte. Komunikujte. Ono sa to nezdá, ale spôsob, akým sa s deťmi bavíte, v tomto období zanechá na nich veľkú stopu a ovplyvní to, ako na vás neskôr budú hľadieť.
A ako by sme vyriešili situáciu v obchode? Nestresovali by sme a nesnažili sa drobčekovi povedať, že nám robí hanbu. Je jasné, že sa snaží o pozornosť. Povedali by sme mu podmienky, za akých dostane to, čo žiada, ale musí vyhovieť aj ono tým našim. Keď uvidí, že svojím vreskotom nič nedosahuje, obyčajne poľaví a pristúpi. Majte s ním pochopenie. Obdobie vzdoru je totiž zároveň obdobím sebapoznávania. Poznávania svojich schopností, pocitov v rozličných situáciách a detičky bývajú obyčajne zmätené… Tak pevné nervy!
PS.: Ak máte nejaké otázky či máte problém konkrétnejší a potrebujete poradiť, pokojne ich položte sem, do komentárov, alebo na FB, prípadne do správ. :
zdroj: Pixabay